Ñembosaraipavẽ

Vikipetãmegua
Ko'ã ñembosaraipavẽ kora kuéra ha'e mba'e ohechauka tenondeguáva ñembosarái kuéra ko'ãgagua, techaukaha herakuãitéva he'iséva avei py'aguapy.[1]

Ñembosaraipavẽ (karaiñe'ẽme: Juegos Olímpicos) térã Ñembosarái pavẽ, ha'e jetepyso ñembyaty tuichavéva heta tetãgua ha heta ñembosarái oñeha'ãva. Hetave 200 tetãnguéra oñeha'ã Ñembosaraipavẽme.[2] Oĩ mokõi ñembosaráipavẽ mokõikõi arýpe: Ñembosaraipavẽ Arahakúpe ha Ñembosaraipavẽ Araro'ýpe.

Ñembosaraipavẽ ko'ãgagua ojogua ha ou ñembosarái táva Olímpia pegua, saro'y VIII Kirito mboyvépe, Gyresia retã ymaguare ojapóva ary 776 K. mboyve guive ha 393 K. rire peve, táva Olímpiape. Saro'y XIX jave, yvypóra oñepyrũ oñeha'ã Ñembosaraipavẽme, ymaguaréicha. Karai Pierre de Coubertin oñepyrũ pe ñembyaty ha ojapo vaekue pe Ñembosaraipavẽ Atykatuete Hetatetãgua (COI) ary 1894-pe. Upe guive, pe Ñembosaraipavẽ Atykatuete Hetatetãgua omohenda ha ojapo Ñembosarái pavẽ.

Peteĩha Ñembosaraipavẽ ojejapo vaekue táva Atena-pe, Gyresia retã itavusu, ára 6 jasyrundy ary 1896 guive. Upe guive, ojejapo irundyrundy arýpe ko'ã ñembosarái heta távape heta tetãme, ndaipóri ramo jepe ary 1916, 1940 ha 1944, Peteĩha ha Mokõiha Ñorairõ Guasu haguére.

Tenda ojejapóva Ñembosaraipavẽ[3]

Ary Jehasa Tenda  
Juegos Olímpicos de Verano
1896 I ñembyaty Atena Gyresia
1900 II ñembyaty Parĩ Hyãsia
1904 III ñembyaty San Luis Tetãvore Joapykuéra
1906 Juegos Intercalados Atena Gyresia
1908 IV ñembyaty Londres Tavetã Joaju
1912 V ñembyaty Estocolmo Suésia
1916 VI ñembyaty Berlín Alemania
Ndojejapóva Peteĩha Ñorairõ Guasu rehegua Año Evento Sede
1920 VII ñembyaty Amberes Véyhika Ñembosaraipavẽ Araro'ýpe
1924 VIII ñembyaty Parĩ Hyãsia 1924 I ñembyaty Chamonix Hyãsia
1928 IX ñembyaty Ámsterdam Tetãnguéra Yvýi 1928 II ñembyaty Sankt Moritz Suísa
1932 X ñembyaty Los Ángeles Tetãvore Joapykuéra 1932 III ñembyaty Lake Placid Tetãvore Joapykuéra
1936 XI ñembyaty Berlín Alemaña 1936 IV ñembyaty Garmisch-Partenkirchen Alemaña
1940 XII ñembyaty Helsinki Hĩlandia 1940 V ñembyaty Garmisch-Partenkirchen Alemania
Ndojejapóva Mokõiha Ñorairõ Guasu rehegua
1944 XIII ñembyaty Londres Tavetã Joaju 1944 VI ñembyaty Cortina d'Ampezzo Italia
Ndojejapóva Mokõiha Ñorairõ Guasu rehegua
1948 XIV ñembyaty Londres Tavetã Joaju 1948 VII ñembyaty Sankt Moritz Suísa
1952 XV ñembyaty Helsinki Hĩlandia 1952 VIII ñembyaty Oslo Noruéga
1956 XVI ñembyaty Melbourne[4] Autarália 1956 IX ñembyaty Cortina d'Ampezzo Itália
1960 XVII ñembyaty Roma Itália 1960 X ñembyaty Squaw Valley Tetãvore Joapykuéra
1964 XVIII ñembyaty Tokio Hapõ 1964 XI ñembyaty Innsbruck Áuteria
1968 XIX ñembyaty Ciudad de México México 1968 XII ñembyaty Grenoble Hyãsia
1972 XX ñembyaty Múnich Alemania Federal 1972 XIII ñembyaty Sapporo Hapõ
1976 XXI ñembyaty Montreal Kanatã 1976 XIV ñembyaty Innsbruck Áuteria
1980 XXII ñembyaty Moscú  Joaty Soviétiko 1980 XV ñembyaty Lake Placid Tetãvore Joapykuéra
1984 XXIII ñembyaty Los Ángeles Tetãvore Joapykuéra 1984 XVI ñembyaty Sarajevo Jugolávia
1988 XXIV ñembyaty Seúl Ñemby Koréa 1988 XVII ñembyaty Calgary Kanatã
1992 XXV ñembyaty Barcelona Epáña 1992 XVIII ñembyaty Albertville Hyãsia
1996 XXVI ñembyaty Atlanta Tetãvore Joapykuéra 1994 XIX ñembyaty Lillehammer Noruéga
2000 XXVII ñembyaty Sínei Autarália 1998 XX ñembyaty Nagano Hapõ
2004 XXVIII ñembyaty Atena Gyrésia 2002 XXI ñembyaty Salt Lake City Tetãvore Joapykuéra
2008 XXIX ñembyaty Pekĩ[5] Chína 2006 XXII ñembyaty Toríno Itália
2012 XXX ñembyaty Londres Tavetã Joaju 2010 XXIII ñembyaty Vangúve Kanatã
2016 XXXI ñembyaty Rio de Janeiro Pindoráma 2014 XXIV ñembyaty Sóchi Rrúsia
2020 XXXII ñembyaty Tókio Hapõ 2018 XXV ñembyaty Pyeongchang Ñemby Koréa

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. «Who Made the Olympic Rings?». The New York Times.
  2. «Olympic Games». Encyclopædia Britannica.
  3. «Olympic Games». Encyclopædia Britannica. Ojehechákuri árape: 28 de enero de 2013.
  4. «Official Report of the Equestrian Games of the XVIth Olympiad» (en inglés). Comité Organizador de los Juegos de la XVI Olimpiada. Ojehechákuri árape: 25 de enero de 2013.
  5. «Beijing 2008». Comité Olímpico Internacional.