Israel

Vikipetãmegua
Tetã Israel
Israel


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã Momorãhéi: התקווה
Hatikva
(evréo ñe'ẽme: «Ta'arõmby»)
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Herusalẽ[1]
Ñe'ẽnguéra Evréo ñe'ẽ ha Áraveñe'ẽ
Tetãygua réra israeli
Tekuái reko Tavakuairetã amandajerapépe[1]
Tendota

Sãmbyhyhára peteĩha
Isaac Herzog (יצחק הרצוג)
Benjamin Netanyahu (בִּנְיָמִין נְתַנְיָהוּ)
Tetã Amandaje Knéset
Sãso

 • Ñesãmbyhy ñepyrũ
 • ONU heko me'ẽ
 • Ojekuaauka
del Tetãnguéra Ñemoirũ
Ñesãmbyhy

25 jasyrundy ary 1920
29 jasypateĩ ary 1947
14 jasypo ary 1948
Yvy apekue Ñemoĩha 151.º
 • Opaite 22 145[2] km²
 • Y (%) 2
Tembe'y 1006 km
Y rembe'y 273 km
Yvyty yvatevéva Monte Hermón
Ava hetakue Ñemoĩha 96.º
 • Hetakue 8 720 400 [2] hab. (2017)
 • Typy'ũ 392 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 54.º
 • Opaite (2017) US$ 316 120 millones[3]
 • Per cápita US$ 36 378[3]
PIB (nominal) Ñemoĩha 34.º
 • Opaite (2017) US$ 339 990 millones[3]
 • Per cápita US$ 39 125[3]
IDH (2015) Sin cambios 0,899[4] (19.º) – Iporãite
Viru Nuevo shéquel (₪, ILS)
Ára EET (UTC +2)
 • Arahakúpe EEST (UTC +3)
ISO Jehero 376 / ISR / IL
Tetã renda tee Ñandutíme .il, ישראל.
Tetã pumbyry papapy +972
Tetã puhoe papapy 4XA-4XZ, 4ZA-4ZZ
Tetã aviõ papapy 4X
Mba'yrumýi papapy tee IL
COI Jehero ISR
Opaite Tetã Yvýgui
  1. Israel he'i Herusalẽ itavusu tee hína ha ojerure opaite ko táva toime ipoguýpe, Paletína ojerure Kuarahyresẽ Herusalẽ itavusurã.[5][6]

  2. Ojeipapa avei Kuarahyresẽ Herusalẽ ha Golã yvytykuéra.

  3. Oĩ avei tekoha ha táva ojapo Israel Paletína retãme.

[editar datos en Wikidata]

Israel —héra tee hína Tetã Israel (evréo ñe'ẽme: מְדִינַת יִשְרָאֵל Medinat Yisra'el, Oje'e: [mediˈnat jisʁaˈʔel]; áraveñe'ẽme: دولة إِسرائيل Dawlat Isrā'īl, Oje'e: [dawlat ʔisraːˈʔiːl])— ha'e peteĩ tetã hekosãso ojejuhúva Kuarahyresẽ Aguĩgua yvy pehẽnguéme, para Yvy mbytépe rembe'y ñemby kuarahyresẽyguápe. Ijerére ojejuhu yvate gotyo tetã Lívano, kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu tetã Síria ha Horytáña, tetã Paletína kuarahyresẽ ngotyo hetãvore Sihorytáña ha kuarahyreike gotyo ojejuhu hetãvore Gása, ñemby kuarahyreike gotyo Ehíto ha ñemby gotyo ojejuhu parapyte Akava, para Pytãme. Israel retãme oiko amo 9 sua tapichakuéra,[2] umívagui hetakue tuichavéva hudío ijypykue hína, Israel añónte voi tetã hudío peteĩva.[7] Ko tetãme oiko avei heta tapicha árave musulmã, Kiritóre ojeroviáva, druso kuéra ha tapichakuéra Samariagua, upéicha avei oiko tapicha aty michĩvéva ijerovia ambuéva ha ijypykue opaichagua. Itavusu, tetã rekuái henda tee ha itáva tuichavéva hína Herusalẽ; oñoñemuvehápe hína táva Tel Aviv-Yafo ha ojejuhuvehápe mba'eapopyha hína táva Haifa.

Tetã Israel ko'ãgagua ojehechakuaa ijypy hína Yvy Israel ymaguare (ארץ ישראל Eretz Yisrael), ñeimo'ã mba'eguasuitéva hudio jeroviápe amo 3000 ary ojapo guive.[8] Ñorairõ Guasu Peteĩha opa rire ha oiko aja upe Mburuvi otománo ñemboja'o, pe Tetãnguéra Ñemoirũ omoañete toiko Paletína Tavetã Joaju ipoguýpe ojaposégui peteĩ «tetã rekoha hudiokuérape guarã».[9] Ary 1947-pe, ONU omoañete Paletína toñemboja'o mokõi Tetãre, peteĩva Tetã Hudío ha ambuéva Tetã Árave.[10] Upéicha ára 14 jasypo ary 1948-pe, Tetã Israel oikuaaukákuri isãsohague, upe rire oiko Israel ñorairõ 1948 pegua umi ko tetã ijerére oimévare, tetã aravekuéra noñeĩséi ONU rembiapokue. Israel ipu'aka heta jey ñorairõme ha upéicha oñemoañete isãsoha, ombotuichave avei ijyvy apekue Tetã Hudío ONU hembiapokue ypýgui. Upe guive, Israel ha heta tetãnguéra árave oñombohovái, heta oñorairõ ha ojehecha oiko ñerairõ ko ára gueteri.[11] Omoñepyrũ ko tetã guive, umi tetã aravekuéra ijerére ombohovaimeméva ijyvy apekue ha ombohovái avei oĩ porãpa oiko ko tetã. Oikóramo jepe py'aguapy jekupytyha Israel ojapo Ehítore ha Horytáñare, ha oñeha'ãmeme oiko avei py'aguapy jekupytyha akoiguáva Paletínare.[12] [13]

Israel ha'e voi tetã oikóva jekopytyjoja oporombuekoviáva rapépe ha oñesãmbyhýva amandajerape rupi.[7] Ko tetã karai sãmbyhyhára peteĩha omba'apo va'erã tetã ruvicháicha ha Knéset omba'apo va'erã amandaje guasúicha ojapóva teko me'ẽnguéra. Israel oreko yvypóra ñakãrapu'ã rechaukaha porãitéva ha oñemotenonde umi Kuarahyresẽ Aguĩgua tetã ambuéva mbytépe.[14]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. 1,0 1,1 «IsraelArchive copy». Central Intelligence Agency (19 de junio de 2007). Archivado desde el original, el 2021-01-032021-01-03. Ojehechákuri árape: 20 de julio de 20072018-06-14.
  2. 2,0 2,1 «Main Indicators». Central Bureau of Statistics (abril de 2017). Ojehechákuri árape: 8 de junio de 2017.
  3. 3,0 3,1 3,2 3,3 «Report for Selected Countries and Subjects». Fondo Monetario Internacional (abril de 2017).
  4. PNUD (27 de ,arzo de 2017). pnud (ed.): «Human Development Report 2015 Data» (en inglés) (html). Ojehechákuri árape: 10 de abril de 17.
  5. «General information about Jerusalem, the capital of Israel». Israeli Goverment Portal. Ojehechákuri árape: 20 de enero de 2013.
  6. Ministerio de Asuntos Exteriores de Israel. «Capital de Israel». Ojehechákuri árape: 11 de junio de 2009.
  7. 7,0 7,1 «Israel». Freedom House (2007). Ojehechákuri árape: 15 de julio de 2007.
  8. «The Land of Israel». Ojehechákuri árape: 29 de julio de 2008.
  9. «The Palestine Mandate» (en inglés). The Avalon Project. Universidad de Yale (24 de julio de 1922). Ojehechákuri árape: 22 de septiembre de 2010.
  10. «United Nations General Assembly Resolution 181Archive copy» (en inglés). The Avalon Project. Universidad de Yale (29 de noviembre de 1947). Archivado desde el original, el 29 de octubre de 20062006-10-29. Ojehechákuri árape: 22 de septiembre de 20102018-06-14.
  11. «Arab-Israeli wars». Britannica Online Encyclopedia. Consultado el 29 de julio de 2008. 
  12. Asser, Martin (25 de mayo de 2007). «Obstacles to peace: Borders and settlements». BBC. http://news.bbc.co.uk/2/hi/middle_east/6669545.stm. Consultado el 29 de julio de 2008. 
  13. «Tratado de paz entre Israel y Egipto 1979». Historia siglo XX. Ojehechákuri árape: 19 de septiembre de 2015.
  14. «Human Development Report 2006». United Nations Development Programme. Archivado desde el original, el 13 de julio de 2007. Ojehechákuri árape: 15 de julio de 2007.

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]


Ásia

Ahyganitã | Arávia Saudíta | Ayméña | Aservaijã | Chína Tetarã Retã | Arávia Emiráto Joapykuéra | Filipína | Hapõ | Horytáña‎ | Índia‎ | Indonésia‎ | Irã | Irake | Israel‎ | Jemẽ | Kambója | Kasahitã | Katára‎ | Kirigitã‎ | Kuáite‎ | Kuarahyresẽ Timor | Láo‎ | Lívano | Malásia‎ | Mayndíva‎ | Miama | Mongólia | Mburunéi‎ | Nepal | Ñemby Koréa | Omána | Pakitã | Paletína‎ | Rrúsia‎ | Singapúra | Síria‎ | Siri Lãka | Tajikitã | Tailándia | Tuykía | Tuykomenitã | Uvekitã | Varéĩ | Vangyladẽ | Vienã | Vutã | Yvate Koréa