Paletína

Vikipetãmegua
Tetã Paletína
Paletína


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã Momorãhéi: بلادي
Biladi
(Áraveñe'ẽme: «Che retã»)
Tavusu Kuarahyresẽ Herusalẽ (tembiapoukapýpe)
Ramala
(oisãmbyhy teéva)
Táva tuichavéva Gása[2]
Ñe'ẽ tee Áraveñe'ẽ
Tetãygua réra Paletínagua
Tekuái reko Tavakuairetã amandajerapépe (tembiapoukapýpe)
Mburuvichavy rapépe (tee)
Tendota
Sãmbyhyhára peteĩha
Mahmud Abás
Rami Hamdallah
Tetã Amandaje Consejo Legislativo Palestino
Sãso
 • Ojekuaauka
 • Oñemoañete

15 jasypateĩ ary 1988
30 jasypateĩ ary 2012
(omoañete ONU)
Yvy apekue Ñemoĩha 172.º
 • Opaite 6520 km²
Ava hetakue Ñemoĩha 125.º
 • Hetakue 4.816.503 [1] hab. (2016)
 • Typy'ũ 731,76 hab./km²*
IDH (2015) Crecimiento0,684[2] (114.º) – Medio
Viru Nuevo shéquel israelí
(₪, ILS)
Dinar jordano
(JD, JOD)
Ára UTC +2
 • Arahakúpe UTC +3
ISO Jehero 275 / PSE / PS
Tetã renda tee Ñandutíme .ps
Tetã pumbyry papapy +970
Mba'yrumýi papapy tee PS
COI Jehero PLE
Opaite Tetã Yvýgui
  1. Ava hetakue ha pirapire ñemohenda marandukuéra ou Paletína yvy pehẽnguenguéra pegua.

[editar datos en Wikidata]

Paletína (Áraveñe'ẽme: فلسطين, Filasṭīn, Falasṭīn térã Filisṭīn), héra tee hína Tetã Paletína (Áraveñe'ẽme: دولة فلسطين, Dawlat Filasṭin),[4] ha'e peteĩ tetã hekosãso namoañetéiva opa tetã ambuévape ojejuhúva Kuarahyresẽ Aguĩgua yvy pehẽnguéme, ha ijerére ojejuhu tetã Israel, Horytáña, Ehípto ha para Yvy mbytépe ipehẽnguemi.

Atyvete Paletína Hekosãsorã oikuaauka ko tetã sãso jekuaauka oiko jave táva Arhel-pe upe ára 15 jasypateĩ ary 1988-pe, upe aja,ko atyvete noisãmbyhýi Paletínare, mombyry guive oikuaaukánte ijerure.[5] Ko ára peve, yvy pehẽngue Paletína ojerure oĩ jepe tetã Israel ipoguýpe.[6][7] Ko tetã ojerure Paletína yvy pehẽnguenguéra ojeheroháicha oiko rire upe ñorairõ guasu ary 1967 pegua, ha omoĩ itavusurã Kuarahyresẽ Herusalẽ.[8][9] Ko táva Ramala oisãmbyhyramo jepe ko tetãre, upépe ojejuhúgui tetã rekuái róga guasu.

Ára 29 jasypateĩ ary 2012-pe ONU Amandaje Guasu oheja ha omoañete Paletína oike ONU atýpe tetã hechahára ramo, upéva he'ise Paletína ikatu oñe'ẽ ONU Amandajéme ha ikatu ohechauka ijerure tetã ambuévape, hákatu ndaikatúi ovota umi ONU jeporavópe,[10] omoañete avei umi Paletína retãygua oreko va'erã ijyvy pehẽnguerã oñemoañeteháicha oiko mboyve upe Ñorairõ ary 1967 pegua.[11] Upéicha nde'iséi Paletína oikeha ONU atýpe umi tetã ambuévaicha.

Jasypo ary 2015-pe Táva Vatikáno omoañete ko tetã hekosãsoha.[12][13] Ary 2018 iñepyrũ meve, 136 tetã omoañete Paletína hekosãsoha, Paraguái, Vorívia, Pindoráma ha Arhentína mbytépe.

Ehecha avei[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. «Estimated Population in the Palestinian Territory Mid-Year by Governorate,1997-2016» (en inglés). PCBS (2016). Ojehechákuri árape: 5 de noviembre de 2017.
  2. «Informe Desarrollo Humano 2016». Ojehechákuri árape: 30 de abril de 2017.
  3. UNESCO. «Palestina».
  4. El País, Uruguay. Paletína oñemoambue ko héra "Tetã Paletína" ramo.
  5. Bercovitch, Jacob; Zartman, William; Kremenyuk, Victor (2008) (en inglés). The SAGE Handbook of Conflict Resolution. SAGE Publications. p. 43. ISBN 9781412921923. http://books.google.ca/books?id=1cqjpHmhTZsC&pg=PA43&dq=%22state+of+palestine%22+%22recognition%22&lr=&cd=12#v=onepage&q=%22state%20of%20palestine%22%20%22recognition%22&f=false. Consultado el 24 de octubre de 2012. 
  6. «Palestinians 'May Declare State'», BBC News, 20 de febrero de 2008. Ojehechákuri árape: 24 de octubre de 2012. (inglés) «But another negotiator and senior official, Saeb Erekat, disagreed arguing that the Palestine Liberation Organisation had already declared independence in 1988. 'Now we need real independence, not a declaration. We need real independence by ending the occupation. We are not Kosovo. We are under Israeli occupation and for independence we need to acquire independence', Mr Erekat said.»
  7. Levs, Josh. «Is Gaza "occupied" territory?», 6 de enero de 2009. Ojehechákuri árape: 6 de marzo de 2018.
  8. Baroud, Ramzy (2004) (en inglés). Middle East Review (27ª edición). Londres: Kogan Page. p. 161. ISBN 978-0-7494-4066-4. http://books.google.com/?id=NYszJtC66FAC&pg=PA161. Consultado el 24 de octubre de 2012. 
  9. Bissio, Robert Remo, ed (1995). The World: A Third World Guide 1995-96. Montevideo: Instituto del Tercer Mundo. p. 443. ISBN 978-0-85598-291-1. 
  10. El País. «Palestina entra como Estado en la ONU».
  11. https://web.archive.org/web/20140223140950/http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/LTD/N12/607/39/PDF/N1260739.pdf?OpenElement Resolución A/67/L.28 de la ONU
  12. El Vaticano reconoce al Estado Palestino, latercera.com, 13 de mayo de 2015.
  13. El Vaticano reconocerá al Estado de Palestina, diario El País, 13 de mayo de 2015.

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]


Ásia

Ahyganitã | Arávia Saudíta | Ayméña | Aservaijã | Chína Tetarã Retã | Arávia Emiráto Joapykuéra | Filipína | Hapõ | Horytáña‎ | Índia‎ | Indonésia‎ | Irã | Irake | Israel‎ | Jemẽ | Kambója | Kasahitã | Katára‎ | Kirigitã‎ | Kuáite‎ | Kuarahyresẽ Timor | Láo‎ | Lívano | Malásia‎ | Mayndíva‎ | Miama | Mongólia | Mburunéi‎ | Nepal | Ñemby Koréa | Omána | Pakitã | Paletína‎ | Rrúsia‎ | Singapúra | Síria‎ | Siri Lãka | Tajikitã | Tailándia | Tuykía | Tuykomenitã | Uvekitã | Varéĩ | Vangyladẽ | Vienã | Vutã | Yvate Koréa