Gána

Vikipetãmegua
Tavakuairetã Gána
{{{nombre_común}}}

Flag of Ghana.svg
Poyvi
Coat of arms of Ghana.svg
Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Freedom and Justice
(ingleñe'ẽme: «Tekosãso ha Tekojoja»)
Tetã Momorãhéi: God Bless Our Homeland Ghana
(ingleñe'ẽme: «Tupã tovasa ore retã Gána»)
Ghana (orthographic projection).svg
Tavusu Akra
Táva tuichavéva Akra[1]
Ñe'ẽ tee Ingleñe'ẽ(1)
Tetãygua réra Gánagua
Tekuái reko Tavakuairetã mburuvicharapépe
Tendota
Tendota mbuekoviáva
Nana Akufo-Addo
Mahamudu Bawumia
Tetã Amandaje Parlamento de Ghana
Sãso
 • Tavetã Joaju ipoguýpe
 • Tavakuairetã
Tavetã Joaju pegua
6 jasyapy ary 1957
1 jasypokõi ary 1960
Yvy apekue Ñemoĩha 82.º
 • Opaite 238 533 [2] km²
 • Y (%) 3,5[3]
Tembe'y 2 094 km.[3]
Y rembe'y 539 km [2]
Yvyty yvatevéva Monte Afadjato
Ava hetakue Ñemoĩha 46.º
 • Hetakue 24 223 431[4] hab. (2010)
 • Typy'ũ 102[4] hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 70.º
 • Opaite (2017) USD 131.498 sua[5]
 • Per cápita USD 4 650[5]
PIB (nominal) Ñemoĩha 69.º
 • Opaite (2017) USD 42.753 millones[5]
 • Per cápita USD 1 511[5]
IDH (2015) Sin cambios 0,579[6] (139.º) – Mbytegua
Viru Cedi (GH₵, GH¢)
Ára UTC + 0
 • Arahakúpe UTC + 0
ISO Jehero 288 / GHA / GH
Tetã renda tee Ñandutíme .gh
Tetã pumbyry papapy +233
Tetã puhoe papapy 9GA-9GZ
COI Jehero GHA
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Gána, héra tee hína Tavakuairetã Gána (ingleñe'ẽme: Republic of Ghana),[3][11] ha'e peteĩ tetã hekosãsóva oĩva Áfrika kuarahyreiképe, itekuái oikóva tavakuairetã ramo mburuvichavy rapépe.

Ijerére ojejuhu yvate gotyo Vukína Fáso, kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu Tógo retã, ha kuarahy reike gotyo pe Marfil Rembe'y ha ñemby gotyo ojejuhu paraguasu Atlántiko, parapyte Gynéa. Gána apekue rehe hetaite pytagua ohasa ohekávo itaju oñemu hag̃ua, avakuéra Poytuga pegua, Tavetã Joaju pegua ha Olánda pegua avei. Upévare, Gána retã ymaguare oñembohérava «Itaju rembe'y».

Gána itavusu ha itáva tuichavéva ha'e Akra, itáva tuichavéva mokõiha ha'e Kumasi, Gána retã imbytépe.

Ijapekue ohupyty amo 238 533 km2,[2] ha ipype oikove amo 24 223 431 tetãygua, Gána ha'e pe tetã tuichavéva 82ha ha tetã orekovéva tapichakuéra ipype 46ha.

Tetãvore 'Tavusu Apekue (km²)[12] Ava hetakue (2010)[12] ' Gána retãvorenguéra
Ashanti
Flag of Ashanti.svg
Kumasi
24.389 4.780.380
Gána retãvorenguéra.
Brong-Ahafo
Sunyani Municipal Assembly (SMA) logo.JPG
Sunyani
39.557 2.310.983
Mbytegua
Cape Coast Metropolitan Assembly(CCMA) logo.PNG
Cape Coast
9.826 2.201.863
Kuarahyresẽ
Koforidua
19.323 2.633.154
Akra Guasu
Akra
3.245 4.010.054
Yvate
Tamale
70.384 2.479.461
Yvate Kuarahyresẽ
Bolgatanga Municipal Assembly (BMA) logo.JPG
Bolgatanga
8.842 1.046.545
Yvate Kuarahyreike
Wa
18.476 702.110
Volta
Ho Municipal Assembly District logo.jpg
Ho
20.570 2.118.252
Kuarahyreike
Sekondi-Takoradi Metropolitan Assembly (STMA) logo.jpg
Sekondi-Takoradi
23.921 2.376.021
Opaite Gána pegua
238 533 [2] 24 658 823


Mandu'apy[jehaijey | editar código]

  1. World Gazetteer. «Ghana: Las ciudades más grandes con estadísticas de población». Ojehechákuri árape: 2 de diciembre de 2011.
  2. 2,0 2,1 2,2 2,3 CIA. «Ghana - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 24 de enero de 2017.
  3. 3,0 3,1 3,2 CIA. «Ghana» (en inglés). The World Factbook. Ojehechákuri árape: 29 de noviembre de 2011.
  4. 4,0 4,1 Gobierno de Ghana. «2010 Population and Housing Census - Provisional Results» (en inglés) (PDF). Oficina del censo. Archivado desde el original, el 4 de diciembre de 2011. Ojehechákuri árape: 27 de noviembre de 2011.
  5. 5,0 5,1 5,2 5,3 Fondo Monetario Internacional. «Ghana» (en inglés). Report for Selected Countries and Subjects. Ojehechákuri árape: 22 de mayo de 2017.
  6. Informe sobre Desarrollo Humano 2016 Consultado el 22 de mayo de 2017
  7. ONU. «Miembros». Ojehechákuri árape: 2 de diciembre de 2011.
  8. OMC. «Miembros y observadores». Ojehechákuri árape: 2 de diciembre de 2011.
  9. Unión Africana. «Member States». Archivado desde el original, el 9 de enero de 2015. Ojehechákuri árape: 2 de diciembre de 2011.
  10. Commonwealth. «Memebers» (en inglés). Ojehechákuri árape: 2 de diciembre de 2011.
  11. ONU. «UNGEGN list of country names» (en inglés). Ojehechákuri árape: 4 de febrero de 2012.
  12. 12,0 12,1 Gobierno de Ghana (2010). «Ghana - 2010 Population and Housing Census» (en inglés). Ghana Statistics Service. Ojehechákuri árape: 28 de enero de 2013.

Joaju[jehaijey | editar código]


Áfrika

Angola | Arhélia | Cháde‎ | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia‎ | Gána | Gavõ‎ | Gynéa | Gynéa Ekuatógua‎ | Gynéa Mbisáu‎ | Jimbúti‎ | Kamerũ | Kávo Véyde‎ | Kéña‎ | Komóra‎ | Lesóto‎ | Livéria‎ | Lívia | Maláui‎ | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y‎ | Marruéko‎ | Maurísio‎ | Mauritáña‎ | Mosambíke | Mbenĩ‎ | Namívia‎ | Nihéria | Níher‎ | Rruánda‎ | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe‎ | Séichele‎ | Senegal | Siérra Leõ‎ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika‎ | Yvy Sundã