Jimbúti

Vikipetãmegua
Tavakuairetã Jimbúti
Jimbúti


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Unité, Égalité, Paix
(Hyãsiañe'ẽme: «Joaju, Joja ha Py'aguapy»)
Tetã Momorãhéi: Jabuuti
(Somaliñe'ẽme: 'Jimbúti')
Tavusu
(ha táva tuichavéva)
Jimbúti
Ñe'ẽnguéra Hyãsiañe'ẽ ha áraveñe'ẽ
Tetãygua réra Jimbútigua, jimbútiygua[1]
Tekuái reko Tavakuairetã mburuvicharape peteĩ rekóva
Tendota
Sãmbyhyhára peteĩha
Ismail Omar Guelleh
Abdoulkader Kamil Mohamed
Tetã Amandaje Asamblea Nacional de Yibuti
Sãso
 • Arange
Hyãsia pegua
27 jasypoteĩ ary 1977
Yvy apekue Ñemoĩha 150.º
 • Opaite 23200 [2] km²
 • Y (%) Imichĩeterei
Tembe'y 516 km
Y rembe'y 314 km
Yvyty yvatevéva Mousa Ali
Ava hetakue Ñemoĩha 160.º
 • Estimación 846,687 hab. (2016)
 • Typy'ũ (est.) 37,2 hab./km²
PIB (PPA) Ñemoĩha 167.º
 • Opaite (2017) US$ 3.658 sua
 • Per cápita US$ 3.584
IDH (2015) Decrecimiento 0,473[3] (172.º) – Bajo
Viru Franco yibutiano (DJF)
Ára EAT (UTC + 3)
 • Arahakúpe no aplica
Tetã renda tee Ñandutíme .dj
Tetã pumbyry papapy +253
COI Jehero DJI
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Jimbúti (Hyãsiañe'ẽme: Djibouti, ha áraveñe'ẽme: جيبوتي Ŷībūtī), héra tee hína Tavakuairetã Jimbúti, ha'e tetã hekosãsóva michĩ Áfrika Ratĩme. Ijapekue ohupytýnte amo 23 200 km² ha ijerére ojejuhu yvate gotyo tetã Erityréa, tetã Etiopía ojejuhu kuarahyreike ha ñemby gotyo ha tetã Somália ñemby kuarahyresẽ ngotyo.[2] Upéicha avei, ojejuhu yguasu kuarahyresẽ ngotyo, upe para Pytã ha parapyte Andẽ pegua.

Ymaguare, Jimbúti oime kolónia Hyãsia pegua hérava Somália.[4][5] Ára 27 jasypoteĩ ary 1977-pe ohupyty isãso ha ojehero itavusu réra, táva Jimbúti. Ára 20 jasyporundy upe arýgui Jimbúti oike ONU atýpe.[6][7]

Jimbúti ypykuekuéra opaichagua, ha ipype oiko ko'ãga amo 850.000 tekovekuéra oñe'ẽ opaichagua ñe'ẽ ambuéva, hákatu umi ñe'ẽ teéva áraveñe'ẽ ha hyãsiañe'ẽ. Amo 90 % opaite Jimbúti retãygua pegua ojerovia islã rehe, ku jerovia oikógui oparupi Jimbúti retãre 1000 ary jave.[8]

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. Tembiecharã:Cita DPD
  2. 2,0 2,1 CIA. «Yibuti - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 11 de enero de 2017.
  3. Informe sobre Desarrollo Humano 2016 Consultado el 24 de junio de 2017
  4. Raph Uwechue, Africa year book and who's who, (Africa Journal Ltd.: 1977), p. 209.
  5. Hugh Chisholm (ed.), The encyclopædia britannica: a dictionary of arts, sciences, literature and general information, Volumen 25, (At the University press: 1911), p. 383.
  6. «Today in Djibouti History». Historyorb.com.
  7. «United Nations member states». Un.org.
  8. «DjiboutiArchive copy». The World Factbook. CIA (5 de febrero de 2013). Archivado desde el original, el 2014-07-022014-07-02. Ojehechákuri árape: 2018-02-022018-02-02.

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]


Áfrika

Angola | Arhélia | Cháde‎ | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia‎ | Gána | Gavõ‎ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua‎ | Ginéa Mbisáu‎ | Jimbúti‎ | Kamerũ | Kávo Véyde‎ | Kéña‎ | Komóra‎ | Lesóto‎ | Livéria‎ | Lívia | Maláui‎ | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y‎ | Marruéko‎ | Maurísio‎ | Mauritáña‎ | Mosambíke | Mbenĩ‎ | Namívia‎ | Nihéria | Níher‎ | Rruánda‎ | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe‎ | Séichele‎ | Senegal | Siérra Leõ‎ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika‎ | Yvy Sundã