Santo Tome ha Príncipe

Vikipetãmegua
Tavakuairetã Jekopytyjojáva Santo Tome ha Príncipe
Santo Tome ha Príncipe


Poyvi

Ha'erã'i
Tetã ñe'ẽ akã: Unidade, Disciplina, Trabalho (poytugañe'ẽme: «Unidad, Disciplina, Trabajo»)
Tetã Momorãhéi: Sãso tee
(poytugañe'ẽme: «Independencia total»)
Tavusu Santo Tome
Ñe'ẽnguéra Poytugañe'ẽ
Tetãygua réra Santo Tomegua, Santotomense
Tekuái reko República mburuvichavy rapépe
Tendota
Sãmbyhyhára peteĩha
Carlos Vila Nova
Vacante
Tetã Amandaje Asamblea Nacional
Sãso
- arange
Poytuga pegua
12 de julio de 1975
Yvy apekue Ñemoĩha 185.º
 • Opaite 1001 [1] km²
 • Y (%) imichĩeterei
Tembe'y 0 km
Y rembe'y 209 km
Yvyty yvatevéva Pico de Santo Tomé
Ava hetakue Ñemoĩha 174.º
 • Hetakue 210 240 hab.
 • Typy'ũ 210 hab./km²*
PIB (PPA) Ñemoĩha 184.º
 • Opaite (2016) US$ 685 sua
 • Per cápita US$ 3.220
IDH (2015) Sin cambios 0,574[2] (142.º) – Medio
Viru Dobra (STD)
Ára UTC
 • Arahakúpe ndorekói
ISO Jehero 678 / STP / ST
Tetã renda tee Ñandutíme .st
Tetã pumbyry papapy +239
Tetã puhoe papapy S9A-S9Z
COI Jehero STP
Opaite Tetã Yvýgui
[editar datos en Wikidata]

Tavakuairetã Jekopytyjojáva Santo Tome ha Príncipe (poytugañe'ẽme: República Democrática de São Tomé e Príncipe), ha'e peteĩ tetã hekosãsóva Áfrika pegua ijyvy apekue hína heta ypa'ũ ojejuhúva parapyte Gynéape (paraguasu Atlántiko), tetã Gavõ y rembe'y yvate kuarahyreike gotyo, Ekuato ohasahápe hi'aguĩ. Umi ypa'ũ tuichavéva hína Santo Tomé (São Tomé) ha Príncipe.

Umi tapicha Európa pegua niko umi Poytuga pegua. Santo Tome ymaguare ijeiko'ỹha, Poytuga omoñepyrũ ikolónia amo ary 1493-pe. Príncipe ypa'ũ ikolónia oñepyrũ ary 1500-pe.

Mandu'apy[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]

  1. CIA. «Santo Tomé y Príncipe - Geografía - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 12 de enero de 2017.
  2. Informe sobre Desarrollo Humano 2016 Consultado el 23 de mayo de 2017

Joaju[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]


Áfrika

Angola | Arhélia | Cháde‎ | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia‎ | Gána | Gavõ‎ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua‎ | Ginéa Mbisáu‎ | Jimbúti‎ | Kamerũ | Kávo Véyde‎ | Kéña‎ | Komóra‎ | Lesóto‎ | Livéria‎ | Lívia | Maláui‎ | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y‎ | Marruéko‎ | Maurísio‎ | Mauritáña‎ | Mosambíke | Mbenĩ‎ | Namívia‎ | Nihéria | Níher‎ | Rruánda‎ | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe‎ | Séichele‎ | Senegal | Siérra Leõ‎ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika‎ | Yvy Sundã