Ginéa Ekuatogua
La página Módulo:Infobox/styles.css no contiene nada.
Ginéa Ekuatogua —héra tee hína Tavakuairetã Ginéa Ekuatogua — ha'e peteĩ tetã hekosãsóva Mbyte Áfrika pegua, ojehechakuaáva ha'eha tavakuairetã heko peteĩva mburuvicharapépe milíko aty oporokuáiva.[1][2][3][4][5]
Ijapekue oñemohenda pokõi tetãvore rupive. Itavusu ha'e Malabo, hérava ymaguare Santa Isabel. Itáva tuichavéva ha orekovéva tavayguakuéra ipype ha'e Bata, táva tuicha ambuéva ha'e Ebebiyín.
Orekógui amo 28 051 km² ijapekue[6] ha'e peteĩ umi tetã michĩvévagui Áfrika yvyrusúpe, Ginéa Ekuatogua retã oiko yvyrusúpe ha 5 ypa'ũme orekova avakuéra ipype.[7] Ijerére ojejuhu yvate gotyo Kamerũ, tetã Gavõ ñemby ha kuarahyresẽ ngotyo ha ojejuhu paraguasu Atlántiko (parapyte Ginéa) kuarahyreike gotyo, hi'aguĩ oĩ avei ypa'ũnguéra Santo Tome ha Príncipe.
Ojeipapa ary 2014-pe Ginéa Ekuatogua retãme oiko amo 1 222 442 tapichakuéra.[8] Tetã pehẽngue oĩva yvyrusúpe oñembohérava ysyry Muni térã Mbini, ha ijapekue hína 26 000 km². Ypa'ũnguéra tuichavéva ha'e ypa'ũ Bioko (hérava ymaguare Fernando Poo) orekóva 2017 km², ypa'ũ Annobón orekóva 17 km², ha ypa'ũ Corisco orekóva 15 km².[9]
Ginéa Ekuatogua ha'e va'ekue Epáña kolónia ymaguare, hérava Ginéa Epáñagua ha ohupyty isãso ára 12 jasypa ary 1968-pe. Upévare amo 87,7 % umi Ginéa Ekuatogua retãyguágui oñe'ẽkuaa karaiñe'ẽ.[10]
Yvypóra tekoiterape sa'i ojehecha Ginéa Ekuatogua retãme he'iháicha kuatia momaranduha ojapo Freedom House.[11] Hetaite Ginéa Ekuatogua retã ohasa asy ha imboriahuite.[12] Ko'ãga Ginéa Ekuatogua oĩ milíko aty oporokuáiva ipoguýpe.[12]
Mandu'apy
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]- ↑ ABC. «Guinea Ecuatorial vota para consolidar la dictadura de Obiang».
- ↑ El Diario. «Cuando España juega con el dictador Obiang».
- ↑ El Huffington Post. «España se acerca a la dictadura de Guinea Ecuatorial con una visita oficial y un partido de La Roja».
- ↑ Afrol News. «La dictadura vence, sin sorpresa, las elecciones en Guinea Ecuatorial».
- ↑ www.pascualserrano.net. «Acusan al gobierno español de defender a la dictadura de Guinea Ecuatorial en la Comisión de Derechos Humanos de la ONU».
- ↑ Mandu'apýpe ojejavy: Etiqueta
<ref>no válida; no se ha definido el contenido de las referencias llamadas "superficie" - ↑ CIA. «Guinea Ecuatorial - Libro Mundial de Hechos». Ojehechákuri árape: 28 de diciembre de 2016.
- ↑ Mandu'apýpe ojejavy: Etiqueta
<ref>no válida; no se ha definido el contenido de las referencias llamadas "censo" - ↑ «INFORMACIÓN PRÁCTICA - Página oficial del Gobierno de la República de Guinea EcuatorialArchive copy». Archivado desde el original, el 2017-03-132017-03-13. Ojehechákuri árape: 7 de febrero de 20172018-01-28.
- ↑ Gloria Nistal Rosique:El caso del español en Guinea ecuatorial, Instituto Cervantes.
- ↑ https://web.archive.org/web/20101122180016/http://freedomhouse.org/uploads/special_report/88.pdf
- 1 2 "Equatorial Guinea". Trafficking in Persons Report 2012. U.S. Department of State (June 19, 2012). Esta fuente es dominio público.
Joaju
[jehaijey | emoambue kuatia reñoiha]
Wikimedia Commons oguereko ta'ãnga Ginéa Ekuatogua rehegua Commons.- Espanol.Guinea-Equatorial.com página oficial del Gobierno de Guinea Ecuatorial.
- Página oficial de la Oficina de Información y Prensa de Guinea Ecuatorial.
- Web de Información Económica de Guinea Ecuatorial.
|
Angola | Arhélia | Cháde | Ehíto | Erityréa | Eswatini | Etiopía | Gámbia | Gána | Gavõ | Ginéa | Ginéa Ekuatogua | Ginéa Mbisáu | Jimbúti | Kamerũ | Kávo Véyde | Kéña | Komóra | Lesóto | Livéria | Lívia | Maláui | Mali | Mandagaka | Marfil Rembe'y | Marruéko | Maurísio | Mauritáña | Mosambíke | Mbenĩ | Namívia | Nihéria | Níher | Rruánda | Sámbia | Santo Tome ha Príncipe | Séichele | Senegal | Siérra Leõ | Simbávue | Somália | Sudano | Tavakuairetã Kóngo | Tãsáña | Tetã Jekopytyjoja Kongo | Tetã Mbyteafrikagua | Tógo | Tunísia | Ugánda | Votusuana | Vukína Fáso | Vurundi | Yvyáfrika | Yvy Sundã |